Marek Lukačovič

Dnes ráno zaútočil žiak ôsmeho ročníka na základnej škole v Staškove na Kysuciach nožom na dve učiteľky a spolužiačku. Jedna z učiteliek zraneniam podľahla. Druhú učiteľku s bodným poranením hrudníka a žiačku v kritickom stave previezli do nemocníc.

Nejde o ojedinelý prípad. Na Slovensku sa toho udialo viac viď tabuľka nižšie

Dátum	Miesto	Páchateľ	Čo sa stalo	Následky
11. 3. 2005	Myjava, ZŠ	traja šiestaci	Priniesli do školy nože a chceli zabiť učiteľku; napadli spolužiaka	bez obetí
21. 10. 2010	Plavecký Štvrtok, ZŠ	12-ročný žiak	Na chodbe porezal spolužiaka príborovým nožom	1 zranený (predlaktie)
5. 10. 2015	Michalovce	skupina 11–12-ročných	Prepadli školákov a vyhrážali sa im nožom	4 ohrozené deti
27. 2. 2019	Spišská Nová Ves, ZŠ	spolužiak	Výstrel zo vzduchovky na streleckom krúžku, vinník nebol jasný (nepotvrdený útok)	13-ročný žiak ťažko zranený (hlava)
11. 6. 2020	Vrútky, ZŠ	22-ročný bývalý žiak	Útok nožom na zamestnancov aj deti; polícia útočníka zastrelila	zástupca riaditeľky mŕtvy, viacerí zranení
10. 10. 2022	Majcichov, ZŠ	starší žiaci	Cez prestávku napadli 9-ročného tretiaka	dieťa hospitalizované
14. 10. 2022	Mníšek nad Hnilcom, ZŠ	14-ročný žiak	Plánoval útok sekerou na spolužiakov a učiteľov; útok bol prekazený	bez obetí; v júni 2023 odsúdený na 11 mesiacov a ochrannú psychiatrickú liečbu
3. 11. 2022	Nováky, gymnázium	14-ročný prvák	Vbehol do školy so sekerou; NAKA stíhala pokus o úkladnú vraždu	2 zranení
16. 1. 2025	Spišská Stará Ves, gymnázium	18-ročný študent	Útok nožom; varovné signály o ňom inštitúcie mali roky	zástupkyňa riaditeľky a študentka mŕtve, 1 zranená
4. 2. 2026	Nové Mesto nad Váhom, ZŠ	šiestak	Cez prestávku strieľal z airsoftovej zbrane	2 spolužiaci ľahko zranení (nohy)
28. 9. 2026	Bratislava, SŠ	dvaja 15-roční prváci	Obvinení z prípravy úkladnej vraždy rovesníka; plán mali rozoberať na WhatsAppe; zadržaní v škole	bez obetí; vo väzbe, podali sťažnosť
29. 9. 2026	Staškov, ZŠ	žiak 8. ročníka (podľa TA3 13-ročný)	Útok nožom na dve učiteľky a spolužiačku	61-ročná učiteľka mŕtva, učiteľka a žiačka v nemocnici, žiačka v kritickom stave

Informovať o tom je dvojsečná zbraň – výskumy totiž naznačujú, že medializácia útokov môže u zraniteľných jedincov zvyšovať riziko napodobňovania (Towers a kol., 2015). Tento text preto nie je o konkrétnom chlapcovi zo Staškova.

Je o poukázaní na absurdnosti, ktoré sa dejú vo vzťahu: prevencia, školskí psychológovia a politické „riešenia“.

Kamión, koncerty a fotky s politikmi

Ministerstvo vnútra spustilo v máji 2026 „preventívny program“ celoslovenskú roadshow „Na vlastnej koži“. Jej jadrom je interaktívny kamión, v ktorom majú žiaci druhého stupňa základných škôl a študenti stredných škôl „na vlastnej koži“ zažiť riziká drog, kyberšikany a týrania zvierat (od týrania zvierat je len krok k týraniu ľudí).

Súčasťou programu sú vystúpenia speváka René Rendyho, za ktoré podľa ministerstva dostával približne 2 833 eur za koncert (takže 1,5 mesačný full time plat jedného školského psychológa za pár minút koncertu). Celková cena projektu je podľa rezortu 744 780 eur s DPH. Verejné obstarávanie podľa Denníka N trvalo osem dní a kritériá splnila jediná firma.

Na jar sa do projektu prihlásilo vyše 19-tisíc detí z viac ako 300 škôl, kamiónom prešlo z kapacitných dôvodov približne 10-tisíc z nich. V septembri sa roadshow vrátila do regiónov – podľa harmonogramu ministerstva mala práve dnes, v deň tragédie v Staškove, zastávku v Rimavskej Sobote.

Ministerstvo projekt obhajuje. Tvrdí, že študenti si prevenciu pochvaľujú. Nuž – všetci sme boli mladí a kebyže vám niekto ponúkne, že sa môžete uliať z vyučovania matematiky, dostanete chlebíčky a občerstvenie a pôjdete na koncert namiesto sedenia v lavici… pochvaľovali by ste si to? Samozrejme. Ale to nehovorí nič o kvalite programu!

Kritiku projektu nevzniesla len opozícia. Slovenská komora učiteľov školám účasť neodporučila, odborníci upozorňovali na prvky strašenia a na to, že niektoré obsahy nie sú primerané veku.

Môj názor ako psychológa je takýto: jednodňové podujatie s hudbou, občerstvením, uvoľnením z vyučovania a fotografiami s ministrom pôsobí viac ako marketing rezortu než ako prevencia. Či ide o skrytú predkampaň za verejné (naše) peniaze, nech posúdi každý sám.

Čo hovorí veda o jednorazovej a zastrašujúcej prevencii

Prevenciu rizikového správania skúmajú vedci desiatky rokov a v niektorých veciach majú úplne jasno. Jednorazové aktivity a programy postavené len na odovzdávaní informácií a na vyvolávaní zastrašujúcich emócií NEFUNGUJÚ a môžu byť dokonca škodlivé. To tvrdia medzinárodné štandardy prevencie, ktoré spoločne vydali Úrad OSN pre drogy a kriminalitu a Svetová zdravotnícka organizácia (UNODC & WHO, 2018).

Najznámejším varovným príkladom sú americké programy typu „Scared Straight“, v ktorých mali mladí ľudia na vlastné oči vidieť, kam vedie kriminalita. Systematický prehľad randomizovaných štúdií ukázal, že účastníci týchto programov páchali v nasledujúcom období viac trestnej činnosti ako deti, ktoré sa ich nezúčastnili (Petrosino a kol., 2013).

Neznamená to, že zážitok a interakcia sú zlé. Naopak – účinné programy sú interaktívne, nácvikové a pracujú so sociálnymi zručnosťami (Cuijpers, 2002). Rozdiel je v tom, že zážitok je v nich súčasťou dlhodobého procesu, nie jednorázovým výletom s prvkami kupovania sympatií voličov.

Zlepšenie psychickej odolnosti, sebakontroly, vôle, sebaregulácie a práce s turbulentnými emóciami trvajú dlhodobo. Podobne ako keď si chcete zlepšiť fyzickú odolnosť – tak nestačí, že sa pôjdete jednorazovo pozrieť do fitness centra. Musíte vynaložiť dlhodobú snahu. Podobne je to aj s prevenciami, kde sa buduje reziliencia voči intrapsychickým a interpersonálnym nástrahám.

Čo naozaj funguje: dlhodobo, celá škola, odborníci

Dobrou správou je, že vieme, čo funguje. Metaanalýza vyše sto hodnotení školských programov proti šikanovaniu zistila, že znižujú šikanovanie zo strany páchateľov približne o 19 – 20 % a obete šikanovania približne o 15 – 16 % (Gaffney, Ttofi & Farrington, 2021). Najlepšie výsledky dosahujú programy, ktoré zapájajú celú školu – vedenie, učiteľov, rodičov aj samotné triedy. Rozsiahla metaanalýza programov sociálneho a emocionálneho učenia (vyše 200 programov, 270-tisíc žiakov) ukázala, že deti v nich zlepšujú nielen zvládanie emócií a vzťahy, ale majú aj menej problémového správania a dokonca lepšie študijné výsledky (Durlak a kol., 2011).

Neexistuje „typický profil“ útočníka. Mnohí útočníci boli predtým šikanovaní, mali depresívne príznaky alebo prežívali dlhodobý stres (U.S. Secret Service, 2019). Následná analýza 67 prekazených útokov ukázala, že tragédiám sa podarilo zabrániť práve vtedy, keď niekto signály zachytil a oznámil ich človeku, ktorý vedel pomôcť (U.S. Secret Service, 2021). Odporúčanou praxou sú preto multidisciplinárne tímy na hodnotenie rizika priamo v školách (nie jednorazový výlet do kamióna!!).

Zle nastavený systém „hľadania hrozieb“ môže stigmatizovať deti, ktoré sú len smutné, osamelé alebo iné. Drvivá väčšina detí v kríze nikdy nikomu neublíži. Preto má byť takýto systém postavený na podpore a pomoci, nie na trestaní a nálepkovaní. A preto ho majú robiť systematicky a dlhodobo vyškolení odborníci, nie jednorazová akcia so spevákom a s politikmi, ktorí to vnímajú skôr ako predvolebnú kampaň na budovanie asociácie „moja tvár = záleží mi na deťoch = voľte ma!“.

Skutočná prevencia teda pracuje so všetkými vrstvami školského ekosystému: s jednotlivcom (včasné zachytenie dieťaťa v kríze), s triedou (vzťahy, klíma, šikana), s učiteľmi (podpora, vzdelávanie, supervízia) aj s rodičmi. Je systematická, dlhodobá, vychádza z overených programov a jej účinky sa priebežne vyhodnocujú.

Kto to má robiť?

Takúto prácu nerobí kamión. Robia ju školskí psychológovia, sociálni pedagógovia a ďalší odborníci v školských podporných tímoch. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu z roku 2025 zistila, že v septembri 2024 pripadalo na jedného školského psychológa na Slovensku v priemere 710 žiakov, hoci odborné odporúčanie hovorí o maximálne 500. V niektorých okresoch to bolo vyše 3 000 detí a tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Takmer každá zo 667 škôl bez psychológa uviedla, že ho potrebuje – bránia jej v tom však najmä peniaze a nedostatok odborníkov (NKÚ SR, 2025).

Prečo ich je tak málo? Jedným z hlavných dôvodov je odmeňovanie. Začínajúci školský psychológ s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa má od januára 2026 tarifný plat približne 1 390 eur v hrubom.

Pre porovnanie: Lidl dnes v Bratislave a okolí ponúka predavačom-pokladníkom nástupnú mzdu 1 470 eur mesačne na plný úväzok, plus príplatky a benefity; v regiónoch okolo 1 290 eur.

Inými slovami, v hlavnom meste nastupuje pokladník s vyšším platom ako psychológ po piatich rokoch vysokoškolského štúdia, od ktorého čakáme, že bude zachytávať deti v ohrození života…

Nechcem tým znevažovať prácu v obchode – je náročná a férovú mzdú si zaslúži (týmto aj podporujem odborové hnutia napríklad v Kauflande). Hovorí to však veľa o tom, akú hodnotu štát pripisuje duševnému zdraviu detí. Sám šéf NKÚ pri predstavení kontroly konštatoval, že pri nástupnom plate okolo 1 300 eur je cesta k dostatku psychológov „zarúbaná“.

Jednoduchá matematika

Skúsme si prepočítať, čo by sa dalo urobiť za rovnaké peniaze, ktoré šli na kamiónovú „prevenciu“ (prepáčte, ale ja tu absurdnosť musím dávať do úvodzoviek, pretože o skutočnú prevenciu nejde). Ak má školský psychológ plat približne 1 400 eur v hrubom, zamestnávateľa po pripočítaní povinných odvodov (približne 35,2 %) stojí zhruba 1 890 eur mesačne (tzv. „cena práce“). Keď k tomu pripočítame príplatky a zaokrúhlime nahor na 2 000 eur, dostaneme 24 000 eur ročne na jedného psychológa.

744 780 € ÷ 24 000 € ≈ 31 psychológov na plný úväzok počas celého roka.

Pri odporúčanom pomere jeden psychológ na 500 žiakov by to znamenalo, že približne 15 500 detí by malo celý školský rok k dispozícii odborníka – človeka, ktorý ich pozná, pracuje s ich triedou, s ich učiteľmi aj rodičmi a ktorý si všimne, keď sa niečo začne diať.

CELÝ ŠKOLSKÝ ROK pre 15 500 detí. NIE jednorazová POLDENNÁ akcia.

Tie isté peniaze mohli byť použité výrazne zmysluplnejšie než na výlet do kamióna a na koncert, ktorým prešlo 10-tisíc detí.

Ak máme obmedzené zdroje v čase konsolidície, musíme ich dávať tam, kde je dôkaz, že fungujú. Každé euro minuté na efektnú akciu bez overeného účinku je euro, ktoré chýba tam, kde by mohlo zachrániť život.

Len pripomínam, že kamiónová „prevencia“ pokračuje ďalej.
Peňazí daňových poplatníkov je asi dosť….

Čo navrhujem

Aby táto tragédia neskončila len sériou sústrastných statusov, navrhujem niekoľko konkrétnych krokov:

1. Zverejniť a nezávisle vyhodnotiť roadshow „Na vlastnej koži“. Pred pokračovaním projektu zverejniť zmluvu, merateľné ciele a spôsob, akým sa má overiť jeho účinnosť.
2. Financovať len prevenciu, ktorá spĺňa štandardy. Verejné peniaze na prevenciu viazať na programy s preukázanou účinnosťou, v súlade so štandardmi UNODC/WHO a európskej agentúry pre drogy (EUDA).
3. Zvýšiť platy školských psychológov a sociálnych pedagógov na úroveň, ktorá ich udrží v školstve, a financovať ich systematicky, nie z krátkodobých projektov.
4. Zriadiť v školách tímy na včasné zachytenie rizika s vyškolenými odborníkmi a jasnými postupmi, ako s varovnými signálmi pracovať – s dôrazom na pomoc, nie na trestanie.
5. Koordinovať prevenciu medzi rezortmi. Vnútro, školstvo, zdravotníctvo a sociálne veci by mali ťahať za jeden povraz v rámci jednej národnej stratégie, nie súťažiť o to, kto urobí viditeľnejšiu akciu, narobí viacej materiálu na sociálne siete a získa viacej lajkov a followerov…

Prevencia nie je udalosť, je to dlhodobý a odborný proces. Nie je to kamión, ktorý príde, zabliká a odíde. Je to človek, ktorý je v škole každý deň, pozná deti a má čas a kompetencie všimnúť si, že sa jedno z nich začína strácať. Dnešná tragédia nás nemusí naučiť nič nové – vedecké poznatky máme k dispozícii roky. Musí nás však konečne prinútiť podľa nich konať.

A tak sa pýtam nás všetkých, politikov aj voličov: chceme prevenciu, ktorá dobre vyzerá na fotke, alebo takú, ktorá funguje aj v obyčajný utorok ráno o ôsmej, keď sa nikto nepozerá?

Ak s obsahom článku súhlasíte, kľudne ho zdieľajte.

Zdroje

Cuijpers, P. (2002). Effective ingredients of school-based drug prevention programs: A systematic review. Addictive Behaviors, 27(6), 1009–1023.

Denník N (2026, jún). Šutaj Eštok tvrdí, že Rendy dostal od ministerstva za každý koncert 2 833 eur. https://dennikn.sk/5414836/

Durlak, J. A., Weissberg, R. P., Dymnicki, A. B., Taylor, R. D., & Schellinger, K. B. (2011). The impact of enhancing students‘ social and emotional learning: A meta-analysis of school-based universal interventions. Child Development, 82(1), 405–432. [metaanalýza]

Gaffney, H., Ttofi, M. M., & Farrington, D. P. (2021). Effectiveness of school-based programs to reduce bullying perpetration and victimization: An updated systematic review and meta-analysis. Campbell Systematic Reviews, 17(2), e1143. https://doi.org/10.1002/cl2.1143 [metaanalýza]

Lidl Slovenská republika (2026). Ponuky práce: Predavač – pokladník (Bratislava, Žilina). https://kariera.lidl.sk

Najvyšší kontrolný úrad SR (2025). Hazard s detskými dušami: Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Tlačová správa ku kontrole prevencie a podpory duševného zdravia na základných školách.

Petrosino, A., Turpin-Petrosino, C., Hollis-Peel, M. E., & Lavenberg, J. G. (2013). „Scared Straight“ and other juvenile awareness programs for preventing juvenile delinquency. Campbell Systematic Reviews, 9(1).

Towers, S., Gomez-Lievano, A., Khan, M., Mubayi, A., & Castillo-Chavez, C. (2015). Contagion in mass killings and school shootings. PLoS ONE, 10(7), e0117259.

UNODC & WHO (2018). International Standards on Drug Use Prevention (2nd updated ed.). Vienna: United Nations Office on Drugs and Crime. https://www.unodc.org/unodc/en/prevention/prevention-standards.html

U.S. Secret Service, National Threat Assessment Center (2019). Protecting America’s Schools: A U.S. Secret Service Analysis of Targeted School Violence.

U.S. Secret Service, National Threat Assessment Center (2021). Averting Targeted School Violence: A U.S. Secret Service Analysis of Plots Against Schools.