Marek Lukačovič

Zrejme ste zachytili, že v posledných dňoch slovenským internetom prebehla informácia ako klinickí psychológovia a psychiatri formulovali otvorený list premiérovi, v ktorom ho vyzývajú na odstúpenie, pričom sa k 22.1.2025 k tomuto listu pridalo vyše 600 odborníkov a odborníčok na duševné zdravie.

Prečo som daný list nepodpísal?

Ja ako psychológ som sa pod daný list nepodpísal z viacerých dôvodov:

1. list bol veľmi osobný a zameral sa na hostilné (útočné) správanie jedného človeka, premiéra Róberta Fica. Avšak útočné a dehumanizačné správanie má viacero politikov z viacerých strán a hnutí ako aj v dnešnej koalícii, tak i v dnešnej opozícii i v dnešných mimoparlamentných strán. Takže otvorený list sa dotkol iba vrcholku ľadovca – nepomenoval problém ako taký, iba sa vyhranil voči jednomu nositeľovi problému (agresívny štýl komunikácie).
2. keďže bol list viac osobný ako vecný, tak nepopisoval psychologické súvislosti a okrem otvorenej kritiky neponúkal konštruktívnosť, či apel na riešenie.
3. trúfam si povedať, že list paradoxne „prilial olej do ohňa“ a prispel k polarizácii a fragmentácii spoločnosti, pretože jeho jediným výsledkom je ešte väčšie vyvolanie emócií a štylizovanie sa do skupiniek „za“ a „proti“. Priaznivci dnešnej opozície sa natešene radujú z ďalšieho verejného opľutia Fica (zdá sa, že je to národný šport). Naopak priaznivci Róberta Fica zúria a otvorene pohŕdajú a nedôverujú tejto skupine odborníkov
4. otvorený list koncipoval klinický psychológ a psychiater, teda z textu cítiť výraznú klinickú optiku / perspektívu, pričom iné optiky – napríklad prinajmenšom rovnako dôležitá sociálna optika, absentovali.

Ak kritizuješ – buď aj konštruktívny

Keďže som bol vychovaný tak, aby som iba nekritizoval, ale aby som skôr konštruktívne nazeral na svet, tak som sformuloval text z pohľadu sociálnej psychológie.

Trúfam si povedať, že text je menej osobný, viac vecný, zameriava sa na sociálny rozmer problému (agresívny štýl politikov) naprieč celým politickým spektrom, nie len u jedného človeka.

Text som následne konzultoval s mojou bývalou školiteľkou: sociálnou psychologičkou prof. PhDr Janou Plichtovou, PhD., ktorá urobila jemné korektúry.

Ide teda o objasnenie toho, čo prevládajúci dehumanizačný a agresívny štýl politikov (nielen Fica) vyvoláva v ľuďoch a v usporiadaní spoločnosti ako takej. Cieľom je upriamiť pozornosť na degradáciu politickej kultúry (nielen) na Slovensku.

Stanovisko sociálnych psychológov z občianskeho združenia REŠTART21 k dehumanizačnému a agresívnemu štýlu vedenia politiky na Slovensku

V súčasnom slovenskom politickom diskurze pozorujeme znepokojujúci trend nárastu výrazne agresívnej a dehumanizačnej rétoriky. Ako sociálni psychológovia považujeme za nevyhnutné upozorniť na závažné dôsledky, ktoré takáto komunikácia má na sociálnu kohéziu obyvateľstva, ktorá je potrebná, ak chceme úspešne čeliť mnohorakým krízam a nestabilite. 

Človek je svojou podstatou sociálna bytosť, ktorá sa vyznačuje veľkou mierou konformity, ktorá sa prejavuje v tendencii prispôsobovať sa autoritám, preberať ich postoje a hodnoty. Konformita sa spája s poslušnosťou voči autoritám a nízkou mierou kritickosti. Tí  jednotlivci, ktorí sú vysoko konformní, nielen nekriticky prijímajú prejavy autorít, ale ich aj ďalej šíria a presadzujú vo svojom sociálnom prostredí. 

Ak politickí predstavitelia vo výraznej miere pravidelne používajú agresívny slovník a dehumanizačné vyjadrenia voči určitým skupinám obyvateľstva, spúšťajú tým kaskádu sociálno-psychologických procesov.

Kaskádovité šírenie dehumanizačného a agresívneho štýlu rétoriky vedie k jeho normalizácii. To, čo bolo kedysi považované za neprijateľné, sa stane bežné, normálne  a teda “novou normou”. V tomto bode to výrazne znižuje kvalitu ľudí v celej spoločnosti a ohrozuje duševné zdravie populácie. Dlhodobé vystavenie obyvateľstva agresívnej rétorike má aj závažné psycho-sociálne dôsledky. Zvyšuje sa miera úzkosti, strachu, násilia, nedôvery až nepriateľstva medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Dochádza k radikalizácii v politike, v občianskom živote.

Dehumanizácia protivníkov aktivuje v ľuďoch základné pudové mechanizmy našej evolučnej minulosti, ktoré potláčajú empatiu a súcit a ktoré podporujú „tribalizmus“ – teda silnú identifikáciu s vlastnou skupinou a hrubé zaobchádzanie
„s tými druhými“. To môže viesť až k fyzickému násiliu. Dehumanizácia i verbálna agresia sú veľmi úzko späté s fyzickým násilím, čo môže prerásť za istých podmienok až do genocídy.

Nejde teda len o uzatváranie sa do vlastných sociálnych bublín, kde sa členovia vzájomne utvrdzujú vo vlastnom vnímaní reality a vymedzujú voči svojim nepriateľom pričom odmietajú akceptovať iné perspektívy a skupiny. Ide aj o stupňovanie nedôvery voči iným skupinám, stupňovanie nepriateľského slovníka a zníženej ochoty spolu komunikovať, tobôž viesť  konštruktívny a vecný dialóg. Toto fragmentovanie výrazne uľahčujú sociálne siete, ktoré kvôli vyššie uvedenému facilitujú radikalizáciu jednej časti obyvateľstva a marginalizáciu inej časti.

Problém sa kumuluje dlhšie. Napríklad od konfrontačného štýlu politikov počas pandémie badať prehlbujúcu sa nedôveru voči zdravotníkom, vedcom i občianskemu sektoru. Dnešná vláda túto fragmentáciu spoločnosti ďalej prehlbuje a časť obyvateľstva nedôveruje polícii, súdom, štátnym inštitúciám, pričom mladí ľudia nedôverujú slovenskému školstvu. Pojem „politik“ je dlhodobo vnímaný ako nadávka, takže dnešná politika a jej útočný diskurz odrádzajú potencionálne záujemkyne a záujemcov.

Dochádza k erózii sociálneho kapitálu v dôsledku atomizácie a fragmentácie na nepriateľské tábory, ktoré sa už navzájom nepočúvajú. Tým je značne oslabená naša SPOLOČNÁ schopnosť riešiť spoločné  problémy, pokojne sa dohodnúť na  spôsobe a stratégií ako čeliť výzvam súčasnej komplexnej a nestabilnej doby na lokálnej, európskej a svetovej úrovni. 

Je našou spoločnou zodpovednosťou tento radikalizujúci trend zastaviť a zvrátiť. Je potrebné vytvárať priestor pre konštruktívny dialóg založený na vzájomnom rešpekte a uznaní ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca.

Byť slušný a úctivý aj k oponentovi nie je slabosť ani hanba – je to prejav zrelej osobnosti a predpokladom viesť konštruktívny dialóg.  

Za občianske združenie REŠTART – Slovensko 21.storočia:

Mgr. Marek Lukačovič, PhD.
Prof. Jana Plichtová, PhD.